V roku 2020, počas môjho prvého tehotenstva, som začala uvažovať nad používaním látkových plienok. Ekologická stránka bola pre mňa veľmi dôležitá a predstava, že by som mala vyhodiť do odpadu 2 tony nerecyklovateľných plienok a minúť na ne viac ako 2000€, bola neprijateľná. Bola som presvedčená, že to musí ísť aj inak.
Prečo v iných krajinách už takéto riešenia fungujú a u nás ešte nie. V Rakúsku či Anglicku vláda podporuje ekologické riešenia a prispieva rodičom na kúpu látkových plienok. Inšpirovali ma aj služby ako Clean Diaper Service v USA a obľuba látkových plienok v Čechách.
Vnímala som, že stále viac pediatrov odporúča moderné látkové systémy, nielen kvôli širokému baleniu, ale aj pre zdravý vývoj kĺbikov a celkové zdravie bábätiek. Po prvých skúsenostiach som však narazila na problémy. Bežne dostupné látkové plienky, ktoré som vyskúšala, často pretekali a vkladačky schli veľmi dlho. Chýbalo mi poradenstvo.
Rozhodla som sa konať. Začala som študovať a komunikovať so zahraničnými odborníkmi na výrobu látkových systémov. Snažila som sa nájsť lepšie materiály a vyrobiť vlastné modely. Moje prvé PUL nohavičky vznikli na starom šijacom stroji a trvalo mi hodiny ich dokončiť. Dnes je model už sedemkrát vylepšený a vyrábame ich v rôznych veľkostiach, dokonca aj pre predčasne narodené deti. Neustále som testovala nové materiály, vylepšovala modely a založila eshop. Na sociálnych sieťach som začala budovať komunitu a posielala som zadarmo testovacie modely mamičkám, aby mi pomohli zdokonaliť výrobky.
Investícia do dielne, eshopu a prvotných materiálov ma stála všetky moje úspory. Aj keď začiatky boli ťažké, nikdy som neľutovala ani jedno euro, ktoré som do toho dala. Najväčšiu podporu som mala vždy v mojom mužovi, ktorý ani na minútu o mojom projekte nepochyboval. Odmenou mi budú navždy naše spokojné zákazníčky, ktoré sa k nám často vracajú. Ritka v suchu má od roku 2022 svoju ochrannú známku.
Moja cesta sa stala ešte osobnejšou, keď sa narodil môj druhý syn Viliam predčasne, v 6. mesiaci, s hmotnosťou len 1 kg. Vytvorila som pre neho špeciálny XS modely.
Tak, ako bolo tehotenstvo s Adamkom úplne bezproblémové, s Vilkom som sa ocitla v úlohe rizikovej pacientky už od 8. týždňa, keď nastali prvé komplikácie. Od 18. týždňa som bola striedavo hospitalizovaná na Antolskej a v Ružinovskej nemocnici. Po sérii desiatok rôznych vyšetrení a troch amniocentézach mi zistili silný zápal v plodovej vode. Ako sa tam dostal? To sa nikdy nedozviem.
Zápal sa každý deň zhoršoval a 25. týždeň, ktorý by už dával nádej na prežitie narodeného dieťatka, bol stále ďaleko. V extrémne horúcom lete som strávila mesiac na 10. poschodí bez klimatizácie. Raz ma z tepla úplne odrovnalo, prebudila som sa na zemi na chodbe s nohami vo vzduchu, kým ma sestričky kriesili. Na izbe sa mi deň čo deň striedali tehotné ženy, ktorým z rôznych dôvodov vyvolávali pôrod. Celkovo som asi desiatim z nich pomáhala zvládať kontrakcie. Bola to skutočná výzva nezrútiť sa, keď sa v polovici svojho tehotenstva modlíte za každý ďalší deň, aby vaše bábätko vydržalo čo najdlhšie, a zároveň pomáhate ženám po termíne riešiť ich kontrakcie.
Vysoké zápalové hodnoty každý deň znižovali nádej, že donosím zdravé a životaschopné dieťa. Preto som sa rozhodla podstúpiť experimentálnu liečbu, ktorá mohla, ale nemusela zabrať. Bola to však jediná šanca niečo s tým urobiť. Počas 14 dní som absolvovala 180 infúzií a užívala množstvo liekov, takže moje ruky vyzerali ako ihelník. Meranie kontrakcií, tzv. "pásy", o jednej ráno sa stalo bežnou súčasťou môjho dňa. Pôrod sa mohol začať kedykoľvek.
Odlúčenie od synčeka, ktorý nechápal, kde je maminka, a od manžela, ktorý musel doma zvládať všetko sám popri svojej práci, bolo nesmierne ťažké. K tomu sa pridal kritický zdravotný stav a kopajúce bábätko v brušku s minimálnou nádejou na prežitie. Na to všetko naskakovalo množstvo objednávok v eshope, ktoré som nemohla vybaviť.
K zákazníčkam som bola úprimná. S manželovou pomocou sa mi podarilo postupne pripraviť a odoslať objednávky. Ospravedlnila som sa im a vysvetlila svoju situáciu, prečo budú zásielky meškať. Z desiatok objednávok, ktoré som dostala počas hospitalizácie, bola len jedna jediná stornovaná. Ostatné zákazníčky veľmi rady počkali.
Viliam sa vypýtal na svet sám. Tím neonatológov ho po pôrode okamžite prevzal na oživovanie, pretože nebol pri vedomí. O dve hodiny po pôrode som už klopala na dvere JISky, aby som mohla spolu s manželom prvýkrát vidieť nášho syna. Bábätko, ktoré sa vošlo do dvoch dlaní, s váhou 1200 gramov, bolo zaintubované v inkubátore, napojené na rôzne hadičky a bojovalo o svoj život.
V nemocnici som zostala ešte 4 dni a potom som 64 dní každý deň dochádzala za Vilkom z domu.
Prvé prognózy boli veľmi zlé a otázne bolo, či to Vilko vôbec prežije. Pamätám si tie chvíle plné sĺz na balkóne nemocnice, keď som mohla iba čakať a veriť. Jeho stav sa pomaly začal zlepšovať, bol odpojený od pľúcnej ventilácie a prešiel na podporný kyslík, mal tiež zavedenú sondu na mlieko. Stále však ostávalo riziko, či bude môcť chodiť, či neostane s nejakým handicapom, alebo či sa bude vedieť prisať. Keď mal Vilko ledva 2 kilá, začali sme už v pôrodnici s cvičením Vojtovej metódy. Postupne začal sám papať a po dlhých týždňoch od narodenia sa mu mohla odpojiť aj sonda na mlieko a podporný kyslík.
Celkovo dostal Vilko 3 transfúzie krvi.
Do konca života si zapamätám ten deň, keď moje dieťa po 32 dňoch opustilo inkubátor, oblieklo sa a uložilo do postieľky bez podporného dýchania. Vilko dýchal sám, mal prvýkrát na sebe pyžamko a ležal v postieľke. V nemocnici bol ešte mesiac a 18. novembra 2022, s váhou 2400 g, v 34. gestačnom týždni (čo znamená, že som mala byť ešte 6 týždňov tehotná), nás pustili domov.
Šitie a práca v dielni, keď som bola doma bez Vilka, zatiaľ čo Adamko bol v jasličkách a manžel v práci, ma držala pri zdravom rozume. Denne som poskytovala poradenstvo mamičkám, ktoré mali doma svoje čerstvo narodené bábätká, zatiaľ čo to moje ležalo v inkubátore na hadičkách. Nikdy som necítila krivdu, práve naopak, táto práca mi dávala nádej a odhodlanie. Verila som, že aj ja sa dočkám toho, že budem môcť byť so svojím dieťaťom doma.
Postupne počas 2 rokov sme vysadili všetky suplementy, absolvovali sme desiatky rôznych kontrol a vyšetrení a denne cvičime s Vilkom Vojtovu metódu pre správny vývoj. Je to šikovný a múdry chlapček, ktorý nejaví žiadne známky disfunkcie. Je to pre nás dar od Boha.
Vilkov príbeh si môžete pozrieť v krátkom REEL.
Veron